Spotting trip report – Benelux po roku a stále s covidom

• 16.11.2025 09:00

Rok sa s rokom zišiel, Dunajom i Vltavou pretieklo veľa vody, ale naša planéta sa v auguste 2021 nachádzala skoro presne tam, kde pred rokom. Stále ju trápila celosvetová pandémia, ktorá hlboko ovplyvnila naše životy. Už boli síce na svete narýchlo vyvinuté vakcíny a tí rozumnejší, ktorí veria viac vedcom ako konšpirátorom, sa dali zaočkovať, ale choroba si nachádzala stále nové cestičky ako na ľudstvo udierať. Cestovné obmedzenia sa síce najmä v západnej časti sveta postupne mierne uvoľňovali, na tancovanie na stole to však zďaleka ešte nebolo. Na vstup do väčšiny krajín boli potrebné buď očkovacie certifikáty alebo minimálne negatívne testy. Cestovať do vzdialeného zahraničia preto bolo takmer nemysliteľné. Navyše, letecká doprava ako jeden z najpostihnutejších odborov bola stále v hlbokej kríze, tisíce lietadiel odstavené v púšťach a na letiskách a ten zvyšok, ktorý lietal, bol vyhradený ľuďom, ktorí nutne potrebovali cestovať za prácou alebo súkromne. Profitovala jedine nákladná doprava, ktorá akurát vymenila, alebo skôr doplnila, prepravu ochranných pomôcok pre boj s covidom prevážaním vakcín a testov. V lete sa však situácia predsa len o niečo zlepšila a zdalo sa, že na konci tunela je napriek všetkému nejaké svetlo, aj keď ešte vzdialené. Cestovné obmedzenia aspoň po Európe sa dočasne uvoľnili, a tak nastal čas aspoň trochu uľaviť abstinenčným príznakom a vybrať sa za spottingom aspoň po okolitých krajinách. A rovnako ako v predchádzajúcom roku, najlepšou voľbou boli krajiny Beneluxu. Jednak tam platili pomerne voľné podmienky vstupu, pohybu a návratu, ale hlavne sa tam napriek celosvetovej kríze leteckej dopravy lietalo relatívne najviac.

A340-600 Air X World Cargo 9H-FFC (HHN)	B747-400F Aerotranscargo ER-BBJ (HHN)

Možno práve „vďaka“ pandémii, ktorá nám nedávala veľa možností kam sa za spottingom vybrať, sa Benelux stal našou stálicou a prakticky od roku 2020 ho navštevujeme každoročne, v niektorých rokoch aj dvakrát. Ale nie je to samoúčelné, na tamojších letiskách bolo a je za každých okolností vždy čo vidieť a keďže podmienky a cestu už dobre poznáme, vybrať sa tam nás ani veľmi nezaťažuje, nakoľko príprava môže byť minimálna a spočíva viac-menej iba v zistení, na ktorom letisku je čo pekné a nové k videniu. Tak to bolo aj v auguste 2021. Stačilo počkať na pekné počasie a výlet sa mohol začať. Konal sa v tradičnej zostave, teda Mirek a ja. Kým ja som zarezervoval hotely, Mirek pripravil svoje auto a 11. augusta 2021 sme večer mohli vyraziť z Prahy. U mňa tomu predchádzala tradičná jazda vlakom z Bratislavy do Prahy, kde ma Mirek vyzdvihol a pokračovali sme smerom na Nemecko. Aj tu sa opakoval scenár spred roka. Naším prvým plánovaným cieľom malo byť letisko Frankfurt, pevná zastávka na cestách do alebo z Beneluxu. Avšak príjazdu do Frankfurtu vždy predchádza posledná kontrola plánovaných letov v zozname letových plánov Eurocontrolu a tá opäť odhalila, že plán cesty musíme zmeniť. Zatiaľ čo v roku 2020 bola dôvodom MD-11F spoločnosti World Airways, tento krát boli dôvody hneď dva: A.340-600 spoločnosti Air X World Cargo, ktorá využila zvýšený dopyt po preprave nákladu počas pandémie a z VIP letov, ktorým sa dlhodobo venuje, zabŕdla do nákladnej leteckej dopravy, a B.747-400F moldavskej spoločnosti Aerotranscargo, ktorá tiež zažívala dobré časy vďaka covidu.

A350-900 Lufthansa D-AIXP (FRA)	A340-300 SpiceXpress 9H-JAI (FRA)

Frankfurt teda musel opäť počkať a my sme zamierili po spleti nemeckých diaľnic na letisko Hahn. Tomu som sa podrobnejšie venoval v trip reporte z výletu spred roka, preto iba zopakujem, že aj tento krát naše kroky viedli k prahu dráhy 03, ktorý je akousi istotou fotografovania veľkých lietadiel na letisku Hahn, nakoľko veľké lietadlá sa nemôžu z dráhy dostať na odbavovaciu plochu inak ako dostatočne širokou rolovacou dráhou neďaleko prahu RWY 21, a teda bez ohľadu na smer pristátia musia buď preletieť ponad prah RWY 03 alebo sa naň prísť otočiť po pristátí. Aj tento krát platila druhá možnosť, pristávalo sa v smere 21, bohužiaľ na rozdiel od roku 2020 bolo slnko v čase pristátia oboch lietadiel dosť tlmené. Našťastie vďaka peknému zelenému pozadiu lúk a lesov výsledný efekt nebol zlý, hoci by sme si vedeli predstaviť plný slnečný svit. Po „vybavení“ tejto rannej povinnosti sme zamierili naspäť do Frankfurtu, kde sme sa „napojili“ na náš pôvodne plánovaný program. Aj tu nás však trochu sklamalo počasie. Ráno síce bolo pekne, ale okolo obeda sa postupne obloha úplne zatiahla, a tak sme na mieste zotrvali len s ohľadom na plánovaný prílet „preightera“ (teda pasažierskeho lietadla používaného na prepravu nákladu bez prestavby na nákladné usporiadanie) v podobe A.340-300 spoločnosti SpiceXpress. Po ňom sme to zabalili a pokračovali v ceste do našej pomyselnej „centrály“ v Beneluxe, ktorou je letisko Liege, resp. neďaleký motel Premiere Classe. Po ceste sme sa však ešte na pár hodín zastavili znovu v Hahne, tento krát už za krásneho slnečného svetla, aby sme vyfotografovali dve nákladné B.747-400F a štartujúci B.767-300 spoločnosti EuroAtlantic Airways. Táto časť cesty je vždy veľmi únavná, mali sme totiž za sebou celonočnú jazdu z Prahy a celodenný spotting v Hahne a Frankfurte, ale podarilo sa nám šťastne doraziť na ubytovanie.

B747-400F ASL Airlines OE-IFD (HHN)	A330-200F CMA CGM Air Cargo OO-SEA (LGG)

Na druhý deň ráno sa konal tradičný rituál, teda skontrolovanie plánovaných letov na všetkých letiskách v okolí, teda Liege, Maastricht a Brusel. Do úvahy pripadajú ešte aj Amsterdam či Luxemburg, vtedy si však treba privstať, aby sme stihli prípadné ranné lety. Práve preto je motel Premiere Classe v Liege ideálnym „základným táborom“ našich výletov do Beneluxu, hoci jeho úroveň a funkčnosť z roka na rok klesá (majiteľ do motela vôbec neinvestuje, takže čo sa pokazí aj ostane pokazené, maximálne vám vymenia izbu ak nejakú voľnú majú), zato však jeho cena (hlavne cez víkend) neustále rastie. A ukážkové nie je ani osadenstvo, ktoré tu nocuje, okrem bežných a slušných výletníkov, ktorí len chcú ušetriť (ako sme my) sa tu stretávajú aj rôzne indivíduá z krajín Balkánu, ktorým udržiavanie ticha a zákaz fajčenia pod oknami ostatných izieb nič nehovorí. Ale s ohľadom na centrálnu polohu, ľahkú dostupnosť z diaľnice a priaznivú cenu to stále akosi tolerujeme, napokon ide nám len o prespatie a umytie a na luxus si nepotrpíme. Pohľad do databázy letových plánov Eurocontrol však tento krát neposkytol dôvod na zmenu plánu, a tak sme zamierili na najbližšie letisko Liege, ktoré je od motela vzdialené len 10-15 minút jazdy.

B747-400F Challenge Airlines OO-ACF (LGG)	B747-400SF Aerotranscargo ER-JAI (LGG)

Letisko Liege je už roky akousi „mekkou“ nákladných lietadiel v západnej Európe a za posledných 30 rokov sa neuveriteľne rozrástlo. Keď som sem prvýkrát zavítal v roku 2000, existovala iba východná časť letiska, na ktorej sa nachádzal malý terminál pre zopár pasažierskych letov charterových spoločností k moru a odbavovacia plocha pre nákladné lety bola počas dňa takmer prázdna, lebo letisko slúžilo väčšinou len ako hub kuriérskej spoločnosti TNT, čiže ožívalo hlavne v noci a počas denných hodín pôsobilo veľmi ospalým dojmom. V tom čase samozrejme ešte neexistovali tie zdroje informácií na internete ako dnes, prakticky bol internet, ako ho poznáme dnes, ešte len v začiatkoch, a tak o prípadných nákladných letoch počas dňa sme nevedeli nič. V letiskovom termináli som väčšinou nikoho nenašiel a ak aj áno, o prípadných plánovaných nákladných letoch buď nevedeli alebo nechceli povedať. A tak sme v prvých rokoch vždy letisko len obišli, skontrolovali čo kde stojí, ale keď sa do hodiny nič nehýbalo, väčšinou sme sa pobrali ďalej. Dnes by v podstate stačilo sa v Liege len postaviť k dráhe a nejaké nákladné lety sa v priebehu dňa určite objavia, avšak verejne aj neverejne dostupné zdroje dnes už umožňujú o plánovaných letoch sa dozvedieť aj vopred a na letisko prísť cielene. Letisko sa medzitým rozrástlo o nové cargo centrum na západnej strane, ktoré dnes odbavuje väčšinu nákladných letov počas dňa a každým rokom sa rozrastá. Možnosti fotografovania tu, na rozdiel od mnohých iných letísk, našťastie ostali relatívne dobré, aj keď výrazne lepšie sú v ranných a predpoludňajších hodinách. Najlepšia fotopozícia pre večerné fotografovanie lietadiel na prahu dráhy 22L (či už vzletov alebo pristátí) bohužiaľ zarástla vegetáciou a dnes je už nepoužiteľná, ale v roku 2021 sme ju ešte s radosťou využili.

B747-400 JetOneX VQ-BZV (MST)	CRJ900 Ibom Air 5N-BWK (MST)

Nevýhodou letiska Liege je fakt, že má prakticky iba jednu dráhu 04R/22L (paralelná RWY 04L/22R sa využíva zväčša iba na rolovanie, prípadne pristátia a vzlety malých lietadiel miestneho aeroklubu), preto logicky v čase od obeda do popoludnia sú svetelné podmienky na fotografovanie na nej zlé. To poskytuje možnosť vyraziť z Liege aspoň na pár hodín niekam na iné letisko po okolí. A to sme v roku 2021 aj urobili. V Liege sme strávili dva dni, ale v oboch prípadoch sme počas dňa vyrazili na malý výlet. V prvý deň bol cieľom holandský Maastricht, ktorý sa nachádza len asi 40 minút autom od letiska Liege (a aj to len vďaka nízkej povolenej rýchlosti na holandských diaľniciach). Toto malé letisko, ktoré v názve nesie meno aj neďalekého nemeckého mesta Aachen, odbavuje síce o niečo viac pasažierskych letov (vrátane zopár pravidelných letov Ryanairu), avšak nákladných letov je tu výrazne menej ako v susednom Liege. Napriek tomu sa tu občas objaví niečo, čo stojí za odskočenie si do susedného štátu. A hlavným lákadlom je údržbová základňa na letisku, ktorá znamená prítomnosť často exotických lietadiel na ploche letiska. Problémom je, že väčšina z nich sa nedá zvonka vyfotografovať. Nás v roku 2021 do Maastrichtu nalákal B.747-400 spoločnosti JetOneX v bývalých farbách Virgin Atlantic Airways, tiež v podobe „preightera“, ktorý odtiaľto lietal. A hoci v čase našej návštevy bol odstavený na malom nákladnom aprone, po chvíli čakania na lepšie svetelné podmienky sa nám ho podarilo celkom dobre vyfotografovať. Spomedzi lietadiel odstavených na letisku kvôli údržbe nás potešil bývalý afganský CRJ-200 a CRJ-900 nigérijskej spoločnosti Ibom Air, ktoré však stáli za plotom vo vysokej tráve.

B747-400F Air ACT Cargo TC-MCT (LGG)	B757-200F Swiftair EC-NIV (LGG)

Nasledujúci deň sme nepriaznivé svetelné podmienky počas popoludnia v Liege využili na odskok do Bruselu, ktorý je vzdialený asi hodinu jazdy autom. Tam nás síce nečakalo nič prevratného a vzácneho, ale stále lepšie fotografovať v peknom svetle na dráhe 25L v Bruseli ako sedieť nečinne v Liege a čakať na zlepšenie svetelných podmienok večer. Hoci v Bruseli preferujeme lietanie na dráhu 01, prípadne v smere 07, v polovici augusta je možné už celkom dobre fotografovať aj na dráhe 25L, ktorá pri tomto smere lietania slúži na pristátie väčšiny pasažierskych letov. V oboch prípadoch sme sa podvečer vrátili do Liege, kde sme zakončili oba úspešné dni. S ohľadom na predpoveď počasia sme náš výlet v roku 2021 obmedzili iba na 4 dni, takže nám ostával už iba posledný deň pobytu. A keďže v Liege, Bruseli ani Maastrichte sa na nás nechystalo už nič mimoriadne, rozhodli sme sa posledný deň výletu stráviť v Luxemburgu, ktorý je od nášho motela vzdialený asi dve hodiny jazdy autom. Vyžadovalo to preto skoré ranné vstávanie, ale prísľub slnečného počasia nám to uľahčil.

A320 Brussels Airlines OO-SNA (BRU)	B737-8 MAX Icelandair TF-ICO (BRU)

Bohužiaľ v Luxemburgu sa od rána lietalo v smere 06, ktorý je z pohľadu fotografovania nie veľmi vhodný. Jediná fotopozícia v strede dráhy, ktorá je už sama o sebe ťažko dostupná a komplikovane použiteľná, bola v tomto prípade nepoužiteľná kvôli nepokosenej vysokej tráve zakrývajúcej kolesá lietadiel. A tak sa jedinou voľbou pre prílety stali vzduchové zábery pred pristátím na dráhu 06. To však má veľké úskalie v tom, že samotný prah dráhy 06 je v Luxemburgu výrazne vyššie ako okolitý terén, a teda bežné fotografovanie v okolí prahu dráhy je nemožné. Nakoniec sme našli jednu núdzovú fotopozíciu prakticky uprostred lesa, ktorá bola jednak komplikovaná, nakoľko lietadlo sa zjavilo iba na dva-tri zábery medzi pásmi lesa a navyše bola natoľko zarastená vysokou trávou, že sme boli kompletne mokrí. Po vyfotografovaní dvoch B.747 (vrátane retro livery Cargoluxu) sme sa preto rozhodli premiestniť na opačný koniec letiska, k prahu dráhy 24, kde sme chceli fotografovať vzlety diaľkových lietadiel a dúfali v skoré otočenie smeru lietania. Táto strana letiska je výrazne lepšia pre spottera, bohužiaľ k otočeniu smeru lietania došlo až neskôr popoludní, keď už nielen uhol slnka bol pomerne nevhodný, ale navyše ho čiastočne stlmili aj biele mraky, veľký nepriateľ spottera. Napriek tomu sa nám podarilo vyfotografovať zopár lietadiel, jednak nákladných B.747 spoločnosti Cargolux, ale aj zopár logojetov spoločnosti Luxair. Hoci záver výletu nebol úplne podľa našich predstáv, ako celok ho, najmä s ohľadom na možnosti počas druhého roka pandémie, hodnotím ako úspešný. Cesta domov už prebehla bez komplikácií aj zastávok, s Mirkom sme sa rozlúčili a mňa samotného čakali ešte dva jesenné výlety v septembri.

B747-400F Cargolux LX-NCL (LUX)	DHC8-400 Luxair LX-LQA (LUX)

Související články